17/08/2026
Pred nedávnom sa tu rozbehla debata pod postom Zdenyho Kortyša o tom, ako to vyzerá v Írsku na základe krátkeho výletu do Dublinu. Nechcelo sa mi celkom úplne lamentovať v komentároch, tak som sa rozhodol, že asi bude zaujímavejšie zhrnúť to v nejakom komplexnejšom článku, poste... Nazvime to akokoľvek.
V prvom momente išlo o informáciu, ktorá už niekoľko rokov visí vo vzduchu, a to, či sa zmení írsky zákon ohľadne výroby Single Pot Still Irish Whiskey. Keďže sme sa už stretli vo viacerých destilériách s týmto produktom, teda s iným mixom, ako je legislatívne povolený, je dosť jasné, že výrobcovia s tým viac-menej kalkulujú a vyrábajú takúto whisky. Nič neštandardné na tom nie je. Stále to môže byť Irish Blend alebo jednoducho Irish Whiskey.
Samozrejme, prelomovým hráčom v receptoch na „nový“ Single Pot Still je destiléria Boann. Ak sa nemýlim, tí dnes majú 35 unikátnych receptov, ktoré by mohli v budúcnosti uzrieť svetlo sveta.
Pre tých, ktorí by nevedeli: dnes je to minimálne 30 % sladového alebo nesladového jačmeňa, do ktorého môže byť pridaných 5 % iného typu zrna. Tým štandardným, zaujímavým „na istotu“ je pomer 50 : 50.
V skladoch destilérie Boann nájdeme na štítkoch vždy informáciu, o čo sa jedná. A pritom je veľkým pomocníkom napríklad SP5 = Single Pot Still, recept číslo 5. Taktiež je tam päťmiestny, takpovediac, kód, ktorý uvádza sladový jačmeň, nesladový jačmeň, pšenicu, ovos a raž.
Teda ak máme uvedené 30/55/0/0/30, ide o recept, ktorý si vybral írsky historik Fionnán O'Connor, ktorý napísal krásnu knihu o írskej whisky – A Glass Apart.
Ale nás zaujíma, aké spojenie má s destilériou Boann. A tým je nájdenie starých historických receptov s rôznymi pomermi zrna v historických dokumentoch. Spolu s Boannom pracoval na vydaní série Vintage Mash Bill Project.
Tu, ak by to niekoho zaujímalo hlbšie:�https://www.boanndistillery.ie/vintage-mash-bill-project/
Jednalo sa o 10 projektov, ktoré boli vydestilované za rovnakých podmienok a uložené do rovnakých typov sudov.
https://www.100archive.com/projects/boann-distillery-vintage-mashbills
V určitom charaktere to dokonca pripomína projekt Marka Reiniera a destilérie Waterford či Bruichladdich. Proste paralely experimentovania tu sú. V Boanne sa však išlo do hĺbky a sety „new make“ sa dali kúpiť. Jednalo sa o rok 2020.
Pri prechádzkach skladov viete natrafiť na rôzne zaujímavosti. Jednou z nich bol pre mňa aj 2× destilovaný Single Pot Still, ktorý v Boanne v ich skladoch zreje. Historicky som počúval, že tento typ whiskey sa destiluje 3×, lebo pri dvojitej destilácii nie je dobrý. No tak uvidíme.
A niektorí z vás mali možnosť u nás v The Izzi Pub ochutnať prvý zo série Slnovratov, vydaný v decembri 2022. Táto whisky dozrievala v 250-litrovom sude Pedro Ximénez Sherry Hogshead, mala 56,6 % alkoholu a verím, že si mnohí z vás na tento zážitok pamätajú. Tak ako napríklad na minuloročný Fondillon.
A jednalo sa o Single Pot Still, recept číslo 1.
Avšak už o dva slnovraty neskôr, jeden zimný a jeden letný, Boann vydal Vinter Solstice Vintage Mash Bill 2023 – WB245290.
V tejto fľaši sa nachádzala whiskey vyrobená podľa receptu z konca 19. storočia. Boann naplnil do fliaš 140-ročný „vintage mash bill“, ktorý kedysi používali slávni výrobcovia whisky Preston's z Droghedy v grófstve Louth. Samozrejme, na tejto fľaši sa neobjavil nápis Single Pot Still Irish Whiskey.
A tým sa dostávame k minuloročnému whisky festivalu v Prahe, kde každý, kto mal záujem, mohol ochutnať Summer Solstice No. 5 pod názvom Dhá Bhairille, ktorý je označený ako Irish Whiskey, pretože tento status spĺňa, ale nie je Single Pot Still.
Jedná sa o historický recept číslo 7. Na fľaši je označenie Vintage Mash Bill.
A ja si osobne myslím, že takto to aj ostane. Nikto to asi nebude pomenúvať. Proste predná etiketa bude obsahovať tento údaj a zadná, ak to výrobca uzná za vhodné, všetku transparentnosť.
Dostávame späť k pôvodnému článku.
Päťročný projekt, zmena zákona, návrhy a všetko s týmto spoločné sa pomaly blížia ku koncu. Konzultačné obdobie pre špecifikáciu produktu írskej whisky, ktoré sa začalo 26. júna, sa skončí 4. septembra o 16:00. A o nejaký čas neskôr budeme múdrejší.
Preto je veľmi úsmevné, ak si niekto myslí, že uzavretie tohto bude mať nejaký vplyv na predaj, nedajbože na popularitu. Proste tie whiskey tu sú a kto chce a zaujíma ho to, ten si ich nájde a vyhľadá.
Ale zase poviem ako v poslednom období: tých sedem ľudí na planéte je naozaj málo.
Vintage Mash Bill môžeme dnes už nájsť napríklad vydaný aj pod spoločnosťou Two Stacks. To sú, mimochodom, takí hrájeri, čo vymysleli Dram In The Can, čo je 100 ml plechovka na cesty, do lietadla a pod.
https://twostackswhiskey.com/products/polaris-4-2-vintage-mash-bill-dram-in-a-can-100ml-abv-52-5
Pravidelne plnia limitky pre whisky festivaly a nie je nevyhnutné si kupovať 700 ml fľašu za 300 eur. Začali s tým v roku 2021 a už v roku 2023 predali milión kusov. Zdá sa to neuveriteľné. Za minulý rok už to je milión plechoviek za rok. A to sú v takej menšej hale. Možno 50 × 30 metrov.
Ďalšou spoločnosťou je Micil Distillery – Heritage Pot Still Mash Bill – Peated Heritage Irish Whiskey.
https://micildistillery.com/shop/micil-peated-heritage-irish-whiskey-second-release/
A kto si myslí, že Peated Single Pot Still Irish Whiskey je niečo, čo by sa mohlo objaviť, tak ho vyvediem z omylu o tom, že zmeškal vlak.
https://www.celticwhiskeyshop.com/micil-peated-single-pot-still-irish-whiskey?srsltid=AfmBOoptIr7q662mQ9KjgRRsOptQsRzCXrFrgskSapr7SoQKuazuSdTm
Otázkou zostáva, či by sme vlastne aj Whiskey Method & Madness Malt & Rye nemali zaradiť práve do tejto kategórie. Položili by sme si zásadnú otázku: musí obsahovať vždy 30 % sladového a 30 % nesladového jačmeňa?
Nechcem od vás na to odpoveď. Uvidíme, čo sa stane po dátume 4. 9. 2026.
https://www.methodandmadnesswhiskey.com/en/product/rye-malt
Boann má dokonca recept Vintage Mash Bill #10, ktorý pochádza z receptu Locke's Distillery z 20. rokov 20. storočia. To bol teda veľký výrobca v rámci historickej výroby whiskey na území Írska a ten má:
40 % unmalted barley, 40 % malted barley, 15 % oats, 5 % rye.
Samozrejme, pri tomto všetkom nemôžem obísť destilériu BLACKWATER, ktorá urobila štvorset DIRT GRAIN.
Blackwater uvádza, že recepty boli rekonštruované z historických zdrojov a samotná Whisky Magazine ich označila ako whisky inšpirované mash bills z rokov 1838, 1893, 1908 a 1915.
Set štyroch 200 ml fľaštičiek stál 250 € a bolo ich 100 ks. A len sa po nich zaprášilo. Toto síce nechápem, ale bolo to tak.
https://whiskymag.com/articles/blackwater-distillery-releases-first-dirtgrain-irish-whiskeys/?utm_source=chatgpt.com
Blackwater išiel ešte ďalej. Vydal Blackwater Clashmore 1824 – Heritage Pot Still.
Mash bill: 51 % barley, 24 % oats, 20 % malt, 5 % turf-smoked malt.
Blackwater tvrdí, že spolu s lokálnymi historikmi rekonštruoval typický mash bill historickej Clashmore Distillery, ktorá bola poslednou destilériou vo Waterforde a zanikla v 1840s. Ale na to by som sa úplne nespoliehal.
https://www.dropbox.com/scl/fi/yjqlqknhv2xi1c6jphao2/Screenshot-2026-08-16-at-21.22.43.png?rlkey=hgjc3cmd898okhtin7joanx58&dl=0
A mohol by som pokračovať ďalej:
* Echlinville – Old Comber Heritage Mash Bill
* Killowen – Barántúil / Mixed Mash Bill – 3 bags unmalted barley, 7 bags smoked malted barley, 2 bags oats, 1 bag wheat, 1 bag rye
To je približne: 21,4 % unmalted barley, 50 % smoked malt, 14,3 % oats, 7,1 % wheat, 7,1 % rye.
Nechcem teda rýpať, ale ak niekto povie, že írska whiskey sa mala zobudiť pred 15 rokmi, tak mu, žiaľ, musím povedať, že v roku 2012 boli v Írsku 3 destilérie a jedna v Severnom Írsku.
Nikto neveril, že whiskey môže nabrať taký náboj, aký nabrala.
Medzi rokmi 2000 a 2010 sa otvorila jedna destiléria a tou bol v roku 2007 Kilbeggan. V roku 2012 otvoril Tullamore D.E.W. len návštevnícke centrum.
Až po tomto roku sa nejakým spôsobom začal svet whiskey v Írsku stavať znova, skoro po 100 rokoch, na nohy.
Takže ak v roku 2025 máme v Írsku 50 funkčných destilérií, tak to je +1 150 % nárast.
Ak sa pre porovnanie pozrieme na Škótsko, tak medzi rokmi 2010 a 2025 Škótsko otvorilo taktiež približne 50 nových destilérií, čo je však v percentách len 50 % nárast.
Nemusíme brať do úvahy popularitu, renomé a podobne. Toto je čisto faktický a štatistický údaj.
Mne išlo ešte o jednu vec v Jirkovej odpovedi, a to, že pri jeho návšteve nebol v Teelingu dostatočný nával a že pozrime sa na Guinness.
Tak tu máme tiež zaujímavé čísla.
Dublinské letisko vybavilo v dvoch termináloch 36,4 milióna cestujúcich za rok 2025. Z toho dokáže ročne vybaviť 28 000 000 cestujúcich v termináli 2. Ostatní sa musia do krajiny dostať nejako inak.
To je maximálna kapacita stanovená letiskom a ministerstvom. Momentálne sa rokuje o zvýšení kapacity na 32 000 000.
Samozrejme, tu máme iné letiská, trajekty a vstup zo Severného Írska, nakoľko tam nie sú hranice, sa nepočíta.
To, čo sa počíta, je počet zaplatených ubytovaní a podľa tejto štatistiky ročne Írsko navštívi 6,4 milióna turistov iba v Írskej republike. Je to 8 miliónov na celom ostrove.
ŠKÓTSKO – iba pre porovnanie: 4,5 milióna turistov.
A teraz kvízová otázka:
Čo je írskou turistickou atrakciou číslo jeden?
Viac ako čokoľvek iné, čo turisti navštívia v Írsku a zaplatia za to vstupné.
BAM! Guinness Storehouse – Dublin – 1,7 milióna turistov.
A teraz úprimne: s ktorou škótskou destilériou by sme toto chceli porovnávať?
Nič. Len rečnícka otázka.
Guinness Storehouse je jednoznačne najväčšia platená turistická atrakcia Írska. V roku 2024 privítal približne 1,65 milióna ľudí a od otvorenia v roku 2000 už prekročil hranicu 25 miliónov návštevníkov. Čo je teda rozmenené na drobné viac ako 140 000 návštevníkov mesačne. Na ďalších miestach sú Cliffs of Moher – 1,5 mil., Dublin Zoo – 1,2 mil., National Gallery – 1,0 mil., Trinity College – 0,9 mil., Dublin Castle – 0,8 mil., Rock of Cashel – 0,4 mil. a pod….
Do tejto tabuľky sa samozrejme neradí žiadna írska destiléria a neradila by sa do nej ani žiadna škótska destiléria.
Najnovšie údaje hovoria, že za 12 mesiacov do júna 2025 navštívilo destilérske visitor experiences na ostrove Írsko 1 010 261 návštevníkov.
To predstavuje +23 % oproti predchádzajúcemu roku a zároveň najvyššiu návštevnosť od obdobia pred COVID-19.
Priemerná útrata priamo v destilérii bola 41,24 € na osobu, čo predstavuje približne 41,6 milióna € priameho ekonomického prínosu pre miestne ekonomiky.
Medzi najnavštevovanejšie patria: Jameson Distillery Bow St. – Dublin, Teeling Whiskey Distillery – Dublin, Midleton Distillery Experience – Cork
Destiléria Teeling je krásny príklad rastu.
V máji 2025 privítal svojho miliónteho návštevníka od otvorenia v roku 2015. Čo to znamená v kontexte celého Írska? To ukazuje, že whiskey tourism je v Írsku veľmi významnou súčasťou turistického priemyslu. Obrovskou výhodou je, že destiléria Teeling každoročne zverejňuje tabuľku informácií o svojej destilérii, kde je aj aktuálny údaj o počte návštevníkov za daný rok. Robí to vždy pred letom, čím sa uzatvára jej rok od vzniku, nakoľko otvorila svoje brány pre verejnosť 13. 6. 2015.
Máme tieto údaje a sú veľmi dobre dohľadateľné za hociaké obdobie, ale nakoľko ich používam pravidelne v prezentáciách, tak som nemusel hľadať.
Najzaujímavejším porovnaním je rok 2025 a rok 2026, kde to vychádza na 200 000 turistov ročne.
A teraz sa vrátime späť ku Škótsku.
Ktorá je najnavštevovanejšia destiléria v Škótsku? Tá, čo vyrába whisky „Chybu v Metrixe“. (Zainteresovaní vedia.)
A to sa bavíme len o druhej alebo tretej najnavštevovanejšej destilérii v Írsku.
Takže, uzavrel by som to tým, že jedna skúsenosť, jeden moment, jeden názor asi nerobia záver o stave a úrovni segmentu.
Ak by som si chcel rýpnuť, tak poviem: „Voči ktorému si zaujatý?“ Je to proste náhoda. Nepíšem to v zlom. Píšem to ako všeobecný obraz danej situácie na írskom trhu.
Zákazníci Izzi Pubu boli pred dvoma týždňami v Teelingu na Tour v skupine 15 osôb.
Môžeme zase len položiť rečnícku otázku: Tí, čo chodíte do destilérií – máte radi tour o 20 ľuďoch, alebo o 4?