27/02/2018
Myslím, že na Slovensku je ešte veľmi veľa ľudí, ktorí sa na duševné poruchy dívajú povýšene, nadradene . Imponuje mi, že v zahraničí sa čoraz častejšie stretávam skôr so snahou tieto "odlišnosti" chápať a mnohí v snahe zbúrať predsudky, vystupujú so svojich ulít a odhaľujú sa takí , akí sú - dokonale ľudskí. Možno sa mýlim , ale hovoriac za seba, nemyslím si, že Slováci sú iní ako ostatní, akurát je u nás lepšie mlčať, aby sme neskončili onálepkovaní často veľmi bizarnými nálepkami. Držím prsty každému, kto kedy s niečím bojoval , stále bojuje alebo sa s niečím učí žiť. Doslova tlieskam každému, kto svoj súboj s ...(závislosť, porucha...) vyhral a objímam každého, kto vie , aké to je, v takom boji niekoho blízkeho stratiť. Z celého srdca si prajem, aby sme sa ako ľudia naučili chápať sa medzi sebou a neposmievať sa, lebo....je to iba môj názor, no myslím, že doba, v ktorej žijeme vytvára obrovský tlak na ľudí a nie každý ho unesie. Myslím, že čím ďalej tým viac bude pribúdať ľudí s duševnými poruchami , či sa už k nim priznajú alebo nie. Bola by som veľmi rada, keby sa duševné "problémy" začali chápať a vnímať rovnako , bez odsudzovania ako chrípka či angína. Najskôr preto, že som presvedčená, že duševné zdravie stojí v pevnom objatí s tým telesným. Svoje druhé monštrum by som teda rada venovala duševným poruchám , stavom, závislostiam , s ktorými mnohí denno-denne žijú . ps: nie som si istá, či som sa vyjadrila správne. veľmi ťažko sa mi hľadali slová, ale verím, že tí, čo majú pochopiť, nebudú slová ani len potrebovať. postačí im obrázok. mávam....